75. výročie založenia Základnej školy vo Výčapoch-Opatovciach

Podeľte sa s nami o spomienky zo školských lavíc.

Máte zaujímavé spomienky na našu základnú školu? Budeme radi, ak sa s nimi podelíte. Potešia i staré fotografie budovy a školských aktivít z obdobia rokov minulých, ktoré na tomto mieste môžete tiež publikovať. Ďakujeme, že s nami aj touto formou oslávite 75. výročie založenia našej školy.

Aby si starší spomenuli, mladí poznali a všetci spoločne nezabudli.

Pridaj nový príspevok
ZŠ Výčapy-Opatovce, / od Anna Candráková 5 príspevok

Vážený pedagogický zbor,milí páni a pani učiteľky, zamestnanci školy, želám Vám veľa úspechov vo Vašej ťažkej, ale krásnej práci, aby ste s láskou odovzdávali svoje vedomosti našej mládeži . Milí žiaci, vážte si Vašich pánov učiteľov, pretože Vám okrem vedomostí odovzdávajú aj kus svojho srdca. Ja som rada, že som mohla chodiť do vyčapskej školy, len škoda, že ten čas a roky tak rýchle bežia a nedajú sa zastaviť, ale spomienky zostávajú a na školské časy radi spomíname na našich stretávkach. Želám Vám všetkým krásnu oslavu 75-teho výročia Základnej školy vo Výčapoch-Opatovciach.

Anna Candráková, rodená Forišeková

ZŠ Výčapy-Opatovce, / od Anna Candráková 4 príspevok

Spomínam si na teraz už veselú príhodu, na zaujímavú návštevu, ktorá mňa a moju mladšiu sestru Emíliu prišla navštíviť priamo do areálu školy. Bolo to niekedy v roku 1973. Ja som bola deviatačka a moja sestra Milka ôsmačka.Vtedy nám nebolo vôbec do smiechu, veľmi sme sa hanbili.Naši rodičia chovali 2 kozy, nejako sa dostali z domu, boli veľmi prefíkané,vedeli si otvoriť vráta, milé naše kozičky prišli za nami do školy.Najskôr na školskom dvore požierali kvety a trávu, potom keďže boli dvere do budovy otvorené, neváhali vstúpiť do budovy.Pre mňa a moju sestru to bol veľký trapas,ja som sa k nim nepriznala, keďže moja sestra chodievala s nimi na pašu, ju počúvali,no vtedy sa milým kozám vôbec nechcelo zo školy, spolužiaci mali z nich veľké vzrušo a zábavu, hladkali ich a kozičkám sa to páčilo. Nakoniec sa sestre podarilo naše kozy zahnať domov. A aby toho nebolo málo,večer zas išli za našim otcom do krčmy, zastavili sa pri stole, kde otec s kamarátmi pil pivko.

Anna Candráková, rodená Forišeková

ZŠ Výčapy-Opatovce, / od Anna Candráková 3 príspevok

Krásnu spomienku mám na našu spolužiačku Ľubku Blaženiakovú, ktorá bola dobrá spolužiačka a kamarátka, po vyučovaní sme chodili spolu pásť husi. V škole bola veľmi húževnatá. Pamätám si dodnes, hoci je to už takmer 50 rokov - mali sme telesnú výchovu, súťažili sme v družstvách s loptou a švihadlom, veľmi sa snažila, chcela aby naše družstvo vyhralo, no veľmi jej to nešlo, bolela ju hlava.Bolo to v piatok a v pondelok sme sa dozvedeli smutnú správu, že Lubka je v Bratislave v nemocnici.Končili sme štvrtý ročník.naša Ľubka sa už medzi nás nikdy nevrátila, Hoci je to už mnoho rokov, nikdy na ňu nezabúdam, je v mojom srdci.Rada spomínam na všetkých mojich spolužiakov a spolužiačky a všetkých účiteľov ktorí nás účili.

Anna Candráková, rodená Forišeková

ZŠ Výčapy-Opatovce, / od Anna Candráková 2 príspevok

Ďalšia moja spomienka patrí pani učiteľke Anne Budayovej,mojej triednej učiteľke v 6-9. ročníku. Všetci sme ju mali veľmi radi, bola ako naša mama, dala nám veľa vedomostí do života.Učila nás milovať a chrániť prírodu, chodili sme s ňou do prírody, kde sme sa učili spoznávať poľné kvety a rastliny.Odovzdala nám veľa vedomostí v pokračovaní do ďalšieho štúdia a hodnotné rady do života, odovzdala nám kus svojho veľkého srdca, začo jej patrí veľká vďaka a naša úcta. Moja spomienka patrí aj veľkému, obetavému pánovi učiteľovi, vtedy zástupcovi riaditeľa Jánovi Hillovi, ktorý nás učil ruský jazyk. Bol to veľký dobrák, pomáhal každému žiakovi uplatniť sa na strednej a učňovskej škole. Bol veriaci človek, svoju vieru nikdy nezaprel, v našej komunistickej spoločnosti ho to stálo miesto zástupcu riaditeľa školy. Patrí mu veľká vďaka, úcta a môj obdiv,bol to výnimočný človek, tiež s veľkým srdcom, ktorý podal každému pomocnú ruku, žiaľ, už nie je medzi nami, ale spomienky na neho zostávajú.

Anna Candráková, rodená Forišeková

Z Š.Výčapy-Opatovce, / od Anna Candráková, príspevok č. 1 pokračovanie v ďalšom texte

Volám sa Anna Candráková, /rod.FORIŠEKOVÁ/, mám 60 rokov,narodila som sa vo Výčapoch-Opatovciach,kde som bývala do svojich 25 rokov, teraz bývam v Koniarovciach. ZDŠ som navštevovala v r.1964-1973 a mám na ňu krásne spomienky. V prvej triede ma učila pani učiteľka Viziová /vtedy sme museli hovoriť súdružka/.Pamätám si,ako nás s láskou naučila všetky písmenka a ako sme chodili k jej stolu po jednom čítať potichu na minútky.To si položila hodinky na stôl a sledova-la, koľko slov prečítame za 1 minútu. Práve dnes pri upratovaní sa mi dostala do rúk moja prvá písmenková knižka, ,,Živá abeceda", ktorá má 53 rokov.Veľká vďaka patrí pani učiteľke Viziovej, ktorá nám dala tie najlepšie základy do života.

Anna Candráková, rodená Forišeková

Pridaj